Sokol (vrch v Žiari)
| Sokol | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okresy | Martin, Turčianske Teplice |
| Obce | Kláštor pod Znievom, Abramová, Ondrašová |
| Pohorie | Žiar |
| Podcelok | Sokol |
| Povodie | Turiec |
| Nadmorská výška | 1 011,0 m n. m. |
| Súradnice | 48°57′11″S 18°45′05″V / 48,953°S 18,7513°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | neznačený |
  | |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Sokol (1 011,0 m n. m.[1]) je druhý najvyšší vrch v pohorí Žiar. Leží nad obcou Ondrašová, približne 10 km severozápadne od mesta Turčianske Teplice.[2]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v severnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Sokol.[3] Vrchol leží na území Žilinského kraja, na pomedzí okresov Martin a Turčianske Teplice a zasahuje na katastrálne územia obcí Kláštor pod Znievom, Ondrašová a Abramová.[4] Nachádza sa v hlavnom hrebeni, nevedie naň však značená trasa.[2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Vrch, ktorý dáva meno najvyššej časti pohoria, je súčasťou hlavného hrebeňa. Ten vedie zo Znieva (985 m n. m.) cez najvyššie Chlieviská (1 024 m n. m.) na Závozy (912 m n. m.). Juhovýchodným susedom je vrch Žiar (757 m n. m.), južným Čierny diel (780 m n. m.), západným vrch Baran (980 m n. m.), severným Dutá skala (1 054 m n. m.) a severovýchodným Chlieviská.[5] Celý masív vrátane vrchu Sokol patrí do povodia rieky Turiec; severozápadnú časť odvodňuje rieka Vríca, juhovýchodná odvádza vodu prítokmi potoka Polerieka. Najbližším sídlom je na východnom úpätí ležiaca Abramová, južne leží Brieštie a severozápadným smerom obec Vrícko.[2]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Husto zalesnený hrebeň poskytuje minimálny rozhľad. Z lokalít s riedkym porastom sú pozorovateľné okolité vrchy pohoria a blízka Malá Fatra, miestami sa však na horizonte ukáže i Veľká Fatra, Kremnické vrchy, Vtáčnik a Strážovské vrchy.[6]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchol nevedie značená turistická trasa, preto prístup na hrebeň je lesnými cestami a chodníkmi z blízkeho okolia. Najbližšie značené trasy vedú:
- po
značke (Cesta hrdinov SNP) cez vrch Závozy:
- zo západu z Fačkovského cez Vrícke sedlo
- od juhu z Vyšehradského sedla cez Hadvigu
- po
značke z Kláštora pod Znievom po vrchol Zniev[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Malá Fatra - Martinské hole, Letná turistická mapa 1:50 000, Vojenský kartografický ústav, š.p., Harmanec, 2000
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2021-12-25]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-12-25]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-12-25]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Malá Fatra – Martinské hole. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-12-25]. Dostupné online.